Som zvláštny až natoľko že viem
že som zvláštny
Mastný fľak mi nikto
nezobral zo dna taniera
Som majiteľ strašiakov
som pastier vrán
chleba som rozdal
vtáčkom sirotám a iným bláznom
V prázdnom kufri
teraz sedím celkom sám
kormidlujem ku otvoru fľaše
a cítim sa zvláštne
bez vesiel
a boxerských rukavíc
ako autor tisícok skíc
tela ktoré vyhadzuje svedomie
a kričí:
„Nech vstúpi ďalšie!“